Tuesday, November 27, 2012

Očkovanie proti pandemickej chrípke: 4 mýty a fakty


1. „Vo Švédsku zomrelo 5 ľudí po očkovaní na chrípku“
Ako sa následným vyšetrovaním zistilo, tieto osoby boli očkované preto, že trpeli na veľmi vážne ochorenia a týmto ochoreniam aj podľahli. Štyria  z nich boli vo veku nad 80 rokov. Očkovanie už nezabránilo zhoršeniu ich základného ochorenia, ale im ani neublížilo. V Číne, kde bolo zaočkovaných 11 miliónov osôb, bolo hlásených 15 prípadov vážnejších vedľajších účinkov očkovania a 2 úmrtia po očkovaní. Následným vyšetrením úmrtí, vrátane biopsie sa potvrdilo, že príčinou úmrtia boli iné vážne ochorenia, nie očkovacia látka. Išlo len o časovú, nie príčinnú súvislosť s očkovaním.


2.    „Drvivá väčšina tzv. “chrípkou spôsobených úmrtí” sú v skutočnosti úmrtia na bakteriálny zápal pľúc – možnú komplikáciu chrípky pri príliš slabom imunitnom systéme.“
To je z časti pravda. Keby však títo ľudia nedostali chrípku, nezomreli by ani na bakteriálny zápal pľúc. Jedným z dôvodov očkovania proti chrípke je totiž zabrániť jej komplikáciám. Ochorenia na pandemickú chrípku prebiehajú väčšinou mierne, nemali by sa však podceňovať. Pandemická chrípka spôsobuje ťažké až smrteľné prípady aj u mladých ľudí. Vírus v týchto klinicky ťažkých prípadoch infikuje priamo pľúca.



„Pandemický“ mýtus č.1 „Pandemická vakcína bola šitá horúcou ihlou, vyvinutá za 6 mesiacov.“


Každý odborník vo vakcinológii vie, že vyvinúť vakcínu za 6 mesiacov nie je možné. Vývoj vakcíny trvá 10 – 15 rokov. Je to veľmi zložitý proces, v ktorom je potrebné určiť, ktorá časť vírusu je schopná vyvolať tvorbu protilátok a nevyvolať ochorenie. Aké ďalšie zložky má mať vakcína, aby bola účinná a bezpečná. Všetko je potrebné odskúšať, stanoviť množstvá a prejsť zložitým procesom registrácie. O hrozbe vzniku pandémie sa hovorilo najmenej 15 rokov pred jej vypuknutí. Vývoj pandemických vakcín vychádzal z vakcín, ktoré už boli vyvinuté a používali sa na očkovanie každý rok pred chrípkovou sezónou. Keďže k malým zmenám vírusu chrípky dochádza každý rok, vyrába sa pred každou chrípkovou sezónou očkovacia látka s obsahom aktuálnych (každý rok iných) vírusov. Ostatné zložky vakcíny zostávajú nezmenené. Časti vírusov, ktoré vyvolajú tvorbu protilátok sa nazývajú antigény. Na získanie účinného, čiže dostatočného množstva antigénov sa musia najprv pomnožiť vírusy, proti ktorým má očkovacia látka účinkovať.

Výroba (nie vývoj) vakcíny trvá 6 mesiacov každý rok. Nakoľko vakcíny proti chrípke sa nemôžu vyrábať do zásoby, ich výrobné kapacity sú celosvetovo obmedzené. V prípade pandémie sa predpokladal zvýšený tlak na dodávky oveľa väčšieho množstva vakcín, ako sa vyrobí každoročne. Preto sa vývoj vakcín sústreďoval na spôsoby rýchlejšieho množenia vírusov a na látky, ktoré zvyšujú účinnosť vakcín. Takéto látky sa nazývajú adjuvanciá. Vakcíny s ich obsahom sú rovnako účinné pri nižšom množstve antigénu.  Česká republika zakúpila takúto „adjuvantnú vakcínu“, čo odporcovia očkovania hneď využili na tvrdenie:

Mýtus o chrípke č. 7: Očkovanie je prínosom len pre farmaceutické firmy


Na základe výsledkov v porovnávacích štúdiách  je zrejmé, že  očkovanie proti chrípke vedie k úsporám finančných prostriedkov a je základným   prostriedkom na  zachovanie pracovného procesu v čase chrípkovej epidémie, má základný nielen zdravotný ale aj ekonomický význam pre spoločnosť. Nicol a kol. dokázali, že očkovanie zamestnancov znižuje  práceneschopnosť o 40% v porovnaní neočkovanými zdravými pracujúcimi osobami. Správna vakcinačná stratégia môže v pracovnom procese v priemere ušetriť 13,66 USD na 1 očkovanú osobu. Je známe, že zamestnávatelia investujú oveľa viac finančných prostriedkov na ochranu svojich firiem pred počítačovými vírusmi, ako na ochranu svojich zamestnancov pred chrípkovými vírusmi.

V ďalšej štúdii sa zistilo, že aj napriek odlišnosti v  stupni chorobnosti v troch lokalitách, chrípka a chrípke podobné ochorenia sa vyskytovali u vakcinovaných v rozsahu od  5,03 % do 15,09 %, kým u nezaočkovaných osôb sa ich výskyt pohyboval od 30,31 % do 47,16 %. Efektivita vakcinácie sa pohybovala od 68 do 84,8 %. Hlavný ekonomický prínos bol zistený v nižšej absencii v zamestnaní. Úspory na PN u vakcinovaného zamestnanca boli v priemere od 6,45 do 73,1 USD s hornou hranicou od 89,3 až 737 USD.


Mýtus o chrípke č. 6: Očkovať sa majú len rizikové skupiny

Očkovanie sa zameriava najmä na osoby, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií alebo ktoré sú najviac vystavené riziku nákazy. Sú to najmä osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb, deti od šiestich mesiacov života do 12 rokov, osoby 59-ročné a staršie, osoby dispenzarizované bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami. Títo ľudia bývajú zároveň aj vo vysokom riziku infekcie pre svoj zdravotný stav, ale aj z dôvodu častých návštev zdravotníckych zariadení, či už ambulantných alebo lôžkových.


A čo ostatné obyvateľstvo?

Z profesionálneho hľadiska je očkovanie proti chrípke odporúčané u profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe povolaných na výkon  mimoriadnej služby a zamestnancov zdravotníckych zariadení, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientom alebo ohniskom nákazy. Ďalej sa očkovanie odporúča ponúknuť najmä zamestnávateľom pre svojich zamestnancov na zabránenie prerušenia plynulosti chodu ich firiem v priebehu epidémie. Najviac ohrozené sú pracoviská, kde dochádza k úzkemu kontaktu veľkého množstva ľudí (napr. zamestnanci bánk, pôšt, obchodov, dopravy a pod.), osoby zamestnané v kľúčových odvetviach (polícia, riadiace orgány, školstvo, energetika,  potravinársky priemysel, vodárne a kanalizácie a pod.).  Okrem toho je vhodné ponúknuť očkovanie osobám žijúcim v kolektívnych zariadeniach ako sú napr. študenti na internátoch, ľudia žijúci v slobodárňach, nocľahárňach a iných formách spoločného ubytovania.  Ďalej sú to športovci, ktorí sa pripravujú na vrcholné športové podujatie. Takým príkladom je letná Olympiáda v roku 2000 v  Sydney, keď niektorí športovci nemohli nastúpiť na súťaž pre chrípku.

Mýtus o chrípke č. 5: Očkovanie má veľa nežiaducich reakcií

Trivalentné inaktivované chrípkové vakcíny sú všeobecne veľmi bezpečné. Očkovanie môže u malého množstva očkovaných spôsobiť lokálnu reakciu (bolestivosť) v mieste vpichu, začervenanie, opuch,  menej často zvýšenie teploty, malátnosť, triašku,  bolesti svalov a kĺbov trvajúce pár dní.

V Českej republike bolo  vykonaných niekoľko  klinických štúdií, ktorých cieľom bolo zhodnotiť nielen protilátkovú odpoveď na testované antigény po aplikácii vakcín, ale i zistiť nežiaduce reakcie po očkovaní na chrípku. V chrípkovej sezóne 1998/1999 prebehla multicentrická radnomizovaná štúdia na hodnotenie reaktogenity a imunogenity u piatich registrovaných vakcín v ČR. (Vaxigrip, Fluarix, Influvac, Begrivac, Agrippal) Do štúdie bolo zaradených 375 osôb vo veku 18-60 rokov. Reaktogenita bola hodnotená sledovaním očakávaných a neočakávaných lokálnych a celkových reakcií.  Všetky vakcíny boli dobre  znášané a nebola zaznamenaná žiadna závažná nežiaduca reakcia.  Najčastejšie lokálne reakcie boli začervenanie v mieste vpichu a bolestivosť. Najčastejšie celkové reakcie po očkovaní bola bolesť hlavy, svalov, malátnosť. Pri analýze časového výskytu  lokálnych a celkových reakcií sa zistilo, že všetky mali mierny charakter a odzneli do dvoch dní .

V dotazníkovom prieskume  vykonanom na Slovensku zo 103  zaočkovaných lekárov až 94,2% uviedlo, že nemali žiadnu reakciu po očkovaní. Reakciu po očkovaní uviedli šiesti respondenti, čo predstavuje 5,8%. V porovnaní s údajmi od výrobcov (do 20%) je to veľmi nízky počet reakcii. Dvaja respondenti uviedli, že mali začervenanie v mieste vpichu a dvaja uviedli opuch v mieste vpichu očkovacej látky. Boli to očakávané  lokálne rekcie, ktoré obyčajne odznejú do dvoch dní. Jeden respondent  neuviedol druh reakcie a jeden udal ako nežiaducu reakciu pneumóniu, čo z odborného hľadiska nemá opodstatnenie. Očkovacie látky obsahujú inaktivované rozbité vírusy, resp. len ich častice, ktoré nie sú schopné vyvolať infekciu.

Mýtus o chrípke č. 4: Zdravotníci sú voči chrípke odolní

,,Cítim sa voči chrípke odolný“ to je najčastejší dôvod, prečo zdravotníci odmietajú očkovanie. Na základe štúdií  uvádzajú niektorí zahraniční autori, že ¾ zdravotníckych pracovníkov chorých na chrípku pokračuje ďalej v práci. Zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov je všeobecne veľmi nízka. V zahraničí bola zistená 4,5% – 61%, na Slovensku v jednom okrese v rokoch 2007-08 32,3%. Neočkovaní lekári, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientmi s oslabenou imunitou sa stávajú pre nich veľkým rizikom. Príkladom je vznik nozokomiálnych ochorení na chrípku v jednom transplantačnom centre v meste Toulouse vo Francúzsku, keď ochoreli štyria pacienti po transplantácii.  Každý pacient mal samostatnú izbu a traja zo štyroch chorých nemali  žiadnu návštevu a do kontaktu prišli iba s ošetrujúcim zdravotníckym personálom.  Na oddelení pracovalo v tom čase 27 zdravotných sestier a tri z nich mali rozvinuté klinické príznaky chrípky. U pacientov a zdravotných sestier bol potvrdený vírus chrípky typu A(H3N2). Ďalšie nozokomiálne ochorenia na chrípku bolo zdokumentované v Kanade na JIS novorodeneckej kliniky, keď ochorelo 19 novorodencov na chrípku a jeden novorodenec zomrel. Pravdepodobne prameňom pôvodcu nákazy bol zdravotnícky personál. Zaočkovaných proti chrípke bolo iba 15% zamestnancov. Je pravdepodobné, že podobných nozokomiálnych epidémií je oveľa viac, veľmi ťažko sa však odhaľujú a ešte ťažšie dokazujú.

V prípade pandémie chrípky v rokoch 2009-11 bola na Slovensku očkovacia látka proti pandemickému kmeňu chrípky najprv určená pre zdravotníckych pracovníkov. A to z dôvodu, aby neboli prameňom nákazy pre svojich pacientov a aby im mohli poskytovať zdravotnú pomoc bez ohrozenia prevádzky zdravotníckych zariadení. Počas pandémie bolo v rokoch 2009-2011 na Slovensku zaočkovaných 50,4% lekárov prvého kontaktu.


Pacienti totiž počas chrípkovej epidémie očakávajú, že od lekára dostanú zdravotnícku pomoc, nie chrípku!

Mýtus o chrípke č. 3: Kmene vo vakcíne sa nezhodujú s epidemickými a preto je očkovanie neúčinné

V18 štúdiách, vktorých vrámci kampaní na zvýšenie zaočkovanosti zisťovali dôvody odmietnutia očkovania proti chrípke uzdravotníckych pracovníkov sa zistilo, že očkovaciu látku proti chrípke považovalo 3% - 32% zdravotníkov za neúčinnú zdôvodu: „kmene vočkovacej látke nezodpovedajú kmeňom, ktoré kolujú vdanej sezóne v populácii apreto očkovanie nemá význam“. Vštúdii, ktorá bola vykonaná na Slovensku to bolo 20% lekárov jedného okresu.

Mýtus o chrípke č. 2: Proti chrípke sa očkuje len septembri


Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu septembra až novembra tak, aby sa stihli vytvoriť protilátky do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. V tomto čase sa zvyčajne očkovacie látky dostávajú na trh. V septembri je aj nízky výskyt iných akútnych infekčných ochorení dýchacích ciest, ktoré sú kontraindikáciou očkovania.


Mýtus o chrípke č.1: Chrípka nie je vážne ochorenie


Klinický priebeh ochorenia na chrípku a jeho dopad je ovplyvnený mnohými faktormi, ako sú  vek, predchádzajúce infekcie antigénne podobným kmeňom vírusu chrípky, chronické ochorenie pľúc, srdca, obličiek, látkovej výmeny, poruchy imunity, fajčenie. Spektrum príznakov ochorenia môže byť veľmi široké, od asymptomatickej infekcie po multisystémové komplikácie postihujúce pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky a svaly. Chrípka začína najčastejšie náhle, z plného zdravia bolesťami hlavy (najmä za očami) zimnicou, triaškou, následným výstupom teploty na 39 oC a viac, celkovou slabosťou, bolesťami svalov a kĺbov. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká suchý kašeľ, následne nádcha. Okrem uvedených príznakov môžu byť prítomné závrate, bolesť hrudníka, zachrípnutie, zápal spojoviek, nechutenstvo, menej často zvracanie a hnačky. Klinické príznaky trvajú 2 – 7 dní, k úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch týždňov od prvých príznakov, pocit únavy však pretrváva i niekoľko týždňov.


Monitoring médií po Tlačovej konferencii „Osýpky“ od 26.6.2012


Tu sú ohlasy na tlačovú konferenciu o osýpkach v médiách.

Online:

Osýpková epidémia je otázkou času, môže byť aj na Slovensku
webnoviny.sk 26/06/2012 ; SITA

 Osýpková epidémia je otázkou času, môže byť aj na Slovensku
Zdravie.sk   26/06/2012 ; SITA

Na dovolenke hrozia osýpky
hnonline.sk   27/06/2012 ; red


Osýpky – nepríjemný suvenír z dovolenky


Dňa 26.6.2012 sme na Slovenskej zdravotníckej univerzite pripravili tlačovú konferenciu venovanú problematike osýpok: Osýpky – nepríjemný suvenír z dovolenky. V prílohe nájdete pozvánku s programom konferencie, tlačovú správu.

Tu je jeden z článkov publikovaných po tlačovej konferencii:

Osýpková epidémia je otázkou času, môže byť aj na Slovensku (Webnovy.sk)

Pandémia chrípky 2009/10 v skratke


- 17. marca 2009 bol V Mexiku u chorých ľudí zachytený nový kmeň vírusu chrípky. Vírus sa
rýchlo šíril do Severnej aj Južnej Ameriky. Ochorenia majú väčšinou ľahký priebeh.

- 25. apríla bol hlásený prvý prípad v Európe, v Španielsku. Svetová zdravotnícka
organizácia (SZO) vydáva prvé varovanie pred pandémiou chrípky a vyhlasuje pohotovosť.

- 27. apríla Európska únia vydáva odporúčanie necestovať do Mexika a USA

- 29. apríla bol hlásený prvý prípad úmrtia na novú, pandemickú (nazývanú aj prasacou)
chrípku v USA, SZO vyhlasuje 5. , predposledný stupeň pandemického ohrozenia


Bola pandémia chrípky len veľká hra farmaceutických firiem?


Mnohí ľudia, vrátane politikov podľahli tejto kampani.
Prečo takýto názor?


1. Pandémia mala mierny priebeh. Pandémia chrípky je definovaná ako objavenie sa úplne nového vírusu chrípky, ktorý spôsobuje ochorenia u ľudí a šíri sa po celej zemeguli. Nehovorí nič o závažnosti ochorení. Vírus chrípky je nevyspytateľný. Zasa raz prekvapil. Buďme radi, že takto pozitívne. Vírus nemal takú ničivú silu, ako sa vedci obávali. Pri dnešnej úrovni zdravotníckej starostlivosti, výživy a tým aj obranyschopnosti ľudí nebolo pravdepodobné, aby zanechal takú spúšť aká zostala v rokoch 1918-1919 po tzv. Španielskej chrípke. Vždy je lepšie pripraviť sa na horšiu možnosť. Ťažko však niekto o pár rokov vysvetlí sirotám, ktoré sa podarilo zachrániť matkám zomierajúcim na pandemickú chrípku, že to bola len „veľká hra farmaceutických firiem“.


Vyjadrenie SEVSu k prípadu úmrtia dieťaťa dva dni po očkovaní

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť SLS                                                                      ...