Monday, March 25, 2013

Spochybňovanie povinného očkovania


          Prvé povinné očkovanie bolo u nás zavedené v roku 1876 za Rakúsko-Uhorskej monarchie, bolo to očkovanie proti pravým kiahňam. Už vtedy sa ozývali kritici očkovania. Keby vtedy ľudia dali na ich názory, dodnes by sme zomierali aj na pravé kiahne. To je choroba, ktorá bola očkovaním zlikvidovaná na celom svete. Preto sa dnes proti nej neočkuje. A zomieralo na ňu 30% chorých.
          U nás je povinnosť očkovania daná historicky. V časoch keď prebiehali epidémie chorôb ako boli pravé kiahne, záškrt, čierny kašeľ, detská obrna a pod., ľudia brali očkovanie ako vymoženosť, nie ako povinnosť. Dosiahla sa taká vysoká zaočkovanosť, že mnohé ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje už na Slovensku nepoznáme alebo ich výskyt je veľmi nízky. Choroby, ktoré sa u nás nevyskytujú však ľudia už nepociťujú ako hrozbu a teda podceňujú význam očkovania. Keby však zaočkovanosť poklesla, prišli by aj choroby a zbytočné úmrtia. Nie je pravda, že choroby „miznú“ aj bez očkovania. Príkladom sú ovčie kiahne, ktoré stále prebiehajú u nás v epidémiách. Očkovanie proti nim nie je povinné. Som presvedčená, že ak by bolo očkovanie len odporúčané, zaočkovanosť by výrazne klesla. To by znamenalo vážne ohrozenie zdravia verejnosti.
V štátoch, kde očkovanie nie je povinne zakotvené v legislatíve tak ako u nás majú iné mechanizmy: napr. neočkované dieťa neprijmú do škôlky alebo v prípade, že dieťa ochorie rodičia musia zaplatiť všetky náklady spôsobené s liečbou nielen dieťaťa, ale aj iných detí, ktoré nakazí. Je to porovnateľné s povinným poistením vozidiel. Ak ho nezaplatíte a spôsobíte nehodu musíte zaplatiť všetku škodu a samozrejme ešte i pokutu. 
          Stretávame sa aj so zasahovaním do očkovacieho kalendára, teda termínov očkovania dieťaťa, najmä v prvom roku života. Očkovacia schéma, ktorá sa používa  u nás je výsledkom dlhodobých vedeckých štúdií a pozorovaní. Preto je taká úspešná. Keď ľudia posúvajú termíny očkovania, to je ako keby posúvali čas užívania liekov, ktoré im predpísal lekár. Napríklad antibiotiká by neužívali každých 8 hodín, ale najprv každých 20 hodín a potom každé 2 hodiny.  To je neúčinné, resp. nechráni to dieťa vtedy, kedy je najvyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a zanechania trvalých následkov až smrti. Spochybňovanie schémy očkovania mi pripadá tak, že niekoho mrzí naša výborná situácia vo výskyte chorôb, proti ktorým sa očkuje. Rovnako na mňa pôsobí vyvolávanie aspoň pochybností, keď už nie paniky medzi rodičmi. Vysloviť a zverejniť pochybnosti je veľmi jednoduché a rýchle, potvrdiť, alebo vyvrátiť ich vyžaduje seriózne dlhodobé sledovania a štúdie. Keď sa však štúdiami vyvráti jedno tvrdenie, odporcovia očkovania prídu s novým a o starom, nepotvrdenom, už nehovoria. Typickým, dnes už  vedecky vyvráteným príkladom je súvislosť medzi vznikom autizmu a prítomnosťou thiomersalu (látky s obsahom „ortuti“) vo vakcínach. Vyvolávanie strachu z očkovania bolo v USA „hitom“ tak pred 10 rokmi. Verejnosť však sama prišla na to, že tvrdenia kritikov očkovania nie sú založené na pravde a dnes sú na okraji záujmu, nielen verejnosti, ale aj médií.
Očkovanie je vedecky overené najúčinnejšie preventívne opatrenie a spolu s dostupnosťou pitnej vody zachránilo viac ľudských životov, ako ktorékoľvek iné preventívne opatrenie. Jeho spochybňovanie patrí síce k módnym a pre médiá atraktívnym fenoménom, avšak v prípade očkovania je sloboda v rozhodovaní jednotlivca“ prejavom nesolidarity až arogancie voči spoločnosti, v ktorej žije. Zaočkovaný človek nielenže neochorie, ale ani nešíri nákazu ďalej.  Dať zaočkovať seba alebo svoje dieťa je výrazom  zodpovednosti a úcty k sebe samému a k svojmu okoliu.

Vyjadrenie SEVSu k prípadu úmrtia dieťaťa dva dni po očkovaní

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť SLS                                                                      ...