Friday, June 28, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 8. časť
  
Majú podľa vás vakcíny takú účinnosť, aká sa im pripisuje? Odporcovia očkovania neraz spomínajú, že deťom sa vytvorilo len málo, prípadne žiadne protilátky...

Ako som už spomínala, žiadna vakcína nemusí mať 100%nú účinnosť. Účinnosť každej zložky vakcíny je udaná v Súhrne je charakteristických vlastností, ktorý je pre každú, u nás dostupnú vakcínu zverejnený na internete, napr. na stránke http://www.adcc.sk. Všetky vakcíny prechádzajú pred registráciou mnohými testami bezpečnosti a účinnosti. Myslíte si, že by nejaká inštitúcia dala povolenie na vakcínu, ktorá by bola neúčinná? Nie je pravda, že „sa nikto neobťažuje to sledovať“. Na Slovensku robíme štúdie, tzv. imunologické prehľady, ktorými zisťujeme stav protilátok v populácii proti všetkým chorobám zaradeným do povinného očkovania. Overuje sa tak účinnosť vakcín aj správnosť načasovania jednotlivých dávok. Podľa výsledkov sa potom upravuje očkovací kalendár.

Wednesday, June 26, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 7. časť
  
Podľa prívržencov očkovania by nezaočkované dieťa nemalo byť prijaté do kolektívu. Rodičia nezaočkovaných detí zasa tvrdia, že ich deti sú menej choré ako ich zaočkovaní rovesníci. Existujú dlhodobejšie štúdie, kde by sme sa mohli dozvedieť, ako je to s chorobnosťou nezaočkovaných detí v porovnaní so zaočkovanými?

Samozrejme, že takéto štúdie sa vykonávajú. Uvádza štúdiu s viac ako 1000 deťmi narodenými v rokoch 1993 a 1997 vakcinovanými podľa očkovacej schémy v prvom veku. Študovalo sa u ich 42 rôznych neuropsychologických parametrov a výkon o 7 - 10 rokov neskôr. Včasné očkovanie bolo spojené s lepším výkonom na mnohých parametroch.  Menej očkované deti nemali výrazne lepšie výsledky ani v jednom parametri sledovania. Toto porovnanie detí očkovaných v stanovenom termíne s deťmi, ktorých očkovanie bolo odložené alebo neúplné nepoukazuje na žiadne výhody odkladania očkovania počas prvého roka života. Pre rodičov, ktorí sa obávajú, že deti dostávajú príliš veľa vakcín a príliš skoro, môžu tieto údaje poskytovať uistenie, že včasné očkovanie v dojčenskom veku nemá žiadny negatívny vplyv na dlhodobé neuropsychologické výsledky. (7)
V ďalšej štúdii výskumníci v Severnej Kalifornii študovali, či 77 detí s dedičných metabolickými poruchami, ktoré boli očkované, mali väčšiu pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov po očkovaní, ako 1540 detí narodených bez dedičných metabolických porúch. Autori nenašli žiadne vzťahy medzi očkovaním detí s dedičných metabolickými poruchami a zvýšenou hospitalizáciou alebo  návštevami pohotovosti do 30 dní po očkovaní. Zo štúdie vyplýva, že včasné očkovanie nie je spojené so zvýšeným rizikom výskytu vážnych nežiaducich reakcii 30 dní po očkovaní a to aj u detí s metabolickými poruchami. Táto štúdia by mala poskytnúť uistenie, že včasné očkovanie detí s dedičnými metabolickými poruchami podľa očkovacieho kalendára nespôsobuje nežiaduce účinky. (8)
My sa stretávame skôr s opačným názorom. Rodičia očkovaných detí nesúhlasia s umiestňovaním neočkovaných detí do jedného kolektívu s ich deťmi. Jednoducho sa boja zavlečenia infekcie.

Zdroje:

7.      Smith M and Woods C: On-time Vaccine Receipt in the First Year Does Not Adversely Affect Neuropsychological Outcomes, Pediatrics. 2010; 125(6): 1134-41, dostupné na: 

8.      Klein N, et al., Evaluation of Immunization Rates and Safety Among Children With Inborn Errors of Metabolism Pediatrics. 2011; 127(5), e1139-46, dostupné na: http://pediatrics.aappublications.org/content/127/5/e1139
 


Chyba, ktorá ich temer obrala o dieťa

„Chyba, ktorú sme urobili, bola, že sme podcenili hrozby ochorenia a precenili naše obavy z reakcií po očkovaní,“ povedal otec Ian Wiliams, ktorý sa rozhodol prehovoriť verejne a varovať tak ďalších rodičov, ktorí odmietajú očkovanie a preceňujú nebezpečenstvá imunizácie detí.
Sedemročný Alijah Williams si v decembri 2012 porezal chodidlo. „Bola to malá rana, nevyzerala vôbec nebezpečne. Avšak prvé symptómy sa začali objavovať po niekoľkých dňoch – kŕčovité sťahy tváre,“ povedal Alijahov otec. „O niekoľko dní dostal silné a bolestivé kŕče v tvári.“
V Aucklandskej Starship Children Hospital diagnostikovali Alijahovi tetanus a začali s intenzívnou liečbou. Malý Alijah bol neustále v kŕčoch. Lekári museli Alijah udržiavať tri týždne v umelom spánku a pod sedatívami, aby predchádzali nekontrolovateľným kŕčom a zároveň bojovali s nervovými jedmi, ktoré produkuje baktéria tetanu. Keď rodičia videli toto utrpenie, uvedomili si, že rozhodnutie neočkovať deti bola obrovská chyba.
„Boli sme obidvaja rodičia proti očkovaniu, najmä po tom, čo sme si prečítali veľké množstvo materiálov na internete,“ povedal Ian Williams pre médiá. „Keď si v googli zadáte vakcíny, vybehnú vám stovky článkov odkazujúcich na to, že vakcíny spôsobujú autizmus, obsahujú ortuť a hliník, sú neúčinné a produkujú len profit farmaceutickým firmám. Dnes už viem, že väčšina z týchto informácií sú fámy a mýty.“
Wiliamsovci majú aj ďalšie dve deti, dnes sú už očkované. Malý Alijah sa vrátil našťastie domov, ale musel sa znova naučiť koordinovať pohyby, ovládať svoje telo a jesť. Na krku mu „na pamiatku“ zostala jazva po tracheostómii (prerezanie krku na zavedenie dýchacej hadičky). Bez dýchanie pomocou prístrojov v čase umelého spánku by sa zadusil. Je to len malá cena za to, že chlapec prežil. Keby bol očkovaný, nemal by ani túto jazvu.
Alijahov príbeh sa Williamsovci rozhodli zverejniť práve preto, aby varovali iných rodičov pred nezodpovedným správaním.

Zdroj
www.abc.net.au

Monday, June 24, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 6. časť

Predstavuje očkovanie rovnaké riziko pre každé dieťa?

Očkovanie predstavuje veľmi malé riziko pre väčšinu detí. Nežiadúce účinky po očkovaní a ich častosť je uvedená v Súhrne charakteristických vlastností. Samozrejme, že niektoré deti môžu na očkovanie reagovať výraznejšie. Ak majú rodičia negatívnu skúsenosť s jednou dávkou očkovacej látky, môžu sa pri nasledujúcom očkovaní obrátiť na Ambulanciu pre očkovanie rizikových detí. Takéto ambulancie sú zriadené v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a Košiciach (viac na www.ockovanieinfo.sk ).

Thursday, June 20, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 5. časť
  
Zástancovia očkovania vravia, že u nás sa prakticky infekčné choroby nevyskytujú preto, že máme vďaka nášmu očkovaciemu programu vysokú preočkovanosť. Upozorňujú na význam tejto kolektívnej imunity. Vraj, ak poklesne percento zaočkovanosti, opäť sa tu objavia vážne infekčné ochorenia ako osýpky, mumps, ružienka, čierny kašeľ. Ako je to v krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné? Zaznamenávajú tam vysoký výskyt infekčných ochorení v dôsledku nižšej preočkovanosti?

V krajinách, kde očkovanie nie je povinné sú iné mechanizmy na dosiahnutie vysokej zaočkovanosti. Treba však hneď dodať, že aj napriek tomu nedosahujú takú vysokú zaočkovanosť ako je u nás a teda majú aj vyšší výskyt ochorení. Rodičia, ktorí posielajú svoje deti na štúdiá do USA môžu dosvedčiť, že jedno z najdôležitejších potvrdení, ktoré sa vyžaduje, je potvrdenie o očkovaní. Nezaočkovaní tam nepatria do kolektívu (ani do škôlky), pretože ho ohrozujú. Ďalším a dosť účinným opatrením je odmietnutie hradenia liečby poisťovňou v prípade, že dieťa ochorie na chorobu, proti ktorej ho rodičia odmietli očkovať. A nielen liečby svojho dieťaťa, ale rodičia musia uhradiť aj liečbu deťom, ktoré nakazilo a ešte aj pokutu. To je ako pri povinnom poistení vozidiel. Ak ho nezaplatíte a spôsobíte nehodu, tak musíte platiť všetky náklady na vašom aj cudzom vozidle a ešte aj pokutu. 
V štátoch, kde sa dosahuje zaočkovanosť nižšia ako 95% sú očkovaním chránení len zaočkovaní. Tam, kde je zaočkovanosť vyššia ako 95% je chránený nielen očkovaný, ale aj celá spoločnosť. Jednoducho povedané, neočkovaní sa nemajú od koho nakaziť. Nebezpečné je tiež, keď príde k nahromadeniu neočkovaných na jednom mieste. Hovoríme tomu, že vznikajú „imunizačné diery“, teda zhluky neimúnnych. K vzniku takejto diery u nás prišlo po nežnej revolúcii v rómskych osadách. Vplyvom uvoľnenia niektorí lekári pracujúci v týchto oblastiach opustili svoje ambulancie a odsťahovali sa. Tí, čo zostali, nestačili vykonávať prevenciu v ťažkom teréne. Jej zanedbanie nenechalo na seba dlho čakať. V roku 1991 vznikla epidémia osýpok zavlečená pravdepodobne nelegálnymi migrantami. Ochorenia sa šírili najprv medzi Rómami, potom však začali postihovať aj časť nerómov, a to najmä deti, ktoré mali kontraindikácie očkovania, alebo neboli očkované pre nízky vek. Zlikvidovať epidémiu sa podarilo až v roku 1993 a to najmä vďaka rozsiahlym očkovacím kampaniam.  
Slovensko dnes patrí k ojedinelým štátom v Európe, v ktorých sa udržiava  nulový výskyt domácich osýpok a to vďaka vysokej zaočkovanosti. Osýpky sú totiž ochorenie s takmer 100% nákazlivosťou, čo v praxi znamená, že po kontakte s chorým ochorie každý, kto nemá protilátky. V roku 2011 boli na Slovensku hlásené dve dovlečené ochorenia, jedno z Francúzska a druhé z Anglicka. V EÚ bolo v tom istom roku hlásených 30 567 prípadov,  v roku 2010 to bolo 30 264 prípadov, vrátane 21 úmrtí. Väčšina hlásených prípadov v Európe sa v tom roku vyskytla v Bulharsku, epidémie s vysokou chorobnosťou však zasiahli Francúzsko, Taliansko, Rumunsko, Španielsko aj Nemecko. Postihovali hlavne komunity neočkovaných.
Od januára do septembra 2012 zaznamenalo 26 krajín v EÚ 25 759 prípadov rubeoly. V období od októbra 2011 do septembra 2012 bolo hlásených 30 116 prípadov. Najviac, 99% všetkých hlásených prípadov, hlásili Poľsko a Rumunsko. Na Slovensku sa od roku 2008 rubeola nezaznamenala, v období 2002 – 2007 bolo hlásených 16 prípadov. K zavlečeniu ochorenia nedošlo ani v roku 2008, kedy prepukla veľká epidémia rubeoly v Taliansku (http://ecdc.europa.eu ).
            Priaznivá situácia vo výskyte mumpsu na Slovensku je aj v porovnaní s Českou republikou. V roku 2011 bola chorobnosť na mumps v SR 0,04/100 000 (2 prípady) a v ČR  27,4/100 000. Tento veľký rozdiel spôsobujú časté epidémie mumpsu v Českej republike. V prvom polroku 2011 bolo v Čechách hlásených 968 ochorení,  69 t. j. 7,1% bolo komplikovaných. Najčastejšou komplikáciou u chlapcov bol zápal semenníkov (53,6% komplikácií). U dievčat bol priebeh komplikovaný v 18,8%, najčastejšie sa jednalo o zápal mozgu. Nepriaznivú situáciu pomohlo vyriešiť až mimoriadne očkovanie. (5) Tu je potrebné zdôrazniť rozdiely v očkovacej schéme proti MMR (osýpky, mumps a rubeola) v Čechách a na Slovensku. Na Slovensku sa podáva prvá dávka vakcíny v 15. mesiaci života a druhá v 11. roku. V Čechách sa prvá dávka vakcíny podáva tiež v 15. mesiaci života, druhá sa však aplikuje už v 21. až 25. mesiaci. Možno predpokladať, že po 10-15 rokoch dochádza u očkovaných detí k poklesu hladiny protilátok. Preto v Čechách uvažujú o zavedení ďalšej dávky vakcíny.
Príkladom, ako ľahko môže prísť k zavlečeniu ochorenia je výskyt 712 prípadov akútnej chabej obrny  v Tadžikistane v roku 2010. Divý vírus detskej obrny typ 1 bol zavlečený z Indie.  Zaevidovaných bolo 29 úmrtí na detskú obrnu.  Príčinou vzniku epidémie  bola  zaočkovanosť nižšia  ako 90%. (6)
Priaznivá situácia v uvedených ochoreniach, ale aj pokles chorobnosti na vírusový zápal pečene typu B a invazívne hemofilové ochorenia sú dôkazom nielen dobre zvolenej stratégie očkovania na Slovensku, ale aj korelácie (vzťahu) medzi preočkovanosťou a výskytom ochorení. 


Wednesday, June 19, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 4. časť

Predstavuje nezaočkovaný jedinec riziko pre zaočkovanú populáciu? Prečo, ak je chránená očkovaním?

Dieťa, ktorého rodičia odmietli dať zaočkovať aj napriek tomu, že nemá kontraindikáciu predstavuje dvojaké riziko. To prvé spočíva v tom, že môže ochorieť s trvalými následkami, prípadne zomrieť. To druhé riziko spočíva v tom, že keď ochorie nakazí ďalšie deti, a to tie, ktoré z vážnych dôvodov nemohli byť očkované, mali kontraindikáciu, nemohli byť očkované vzhľadom na nízky vek, alebo si po očkovaní nevytvorili dostatočnú hladinu protilátok, prípadne už protilátky poklesli. Áno, žiadna očkovacia látka nemusí mať 100%-nú účinnosť. Pri zaočkovaní 100 detí zostávajú 2-3 bez protilátkovej odpovede (čo je 1-2%, nie 10-20%). Ale za normálnych okolností sú chránené väčšinou očkovaných detí. To je ako s bytom uprostred paneláku. Keď sa v ňom pokazí kúrenie, zohrievajú ho byty, ktoré ho obklopujú. Keď sa však kúrenie pokazí vo viacerých bytoch, ktoré sú vedľa seba až na kraj paneláku, bude ich obyvateľom zima. Podobne sa stane aj v populácii. Čím viac detí v populácii nebude očkovaných, tým je vyššie riziko, že sa jeden z nich nakazí a prenesie chorobu na ostatných, napríklad aj onkologicky chorých, ktorí majú vplyvom liečby zníženú obranyschopnosť. Neočkované dieťa ich ohrozuje. Som toho názoru, že odmietnuť očkovanie je okrem ohrozenia zdravia dieťaťa aj prejavom nesolidarity voči spoločnosti, v ktorej dieťa žije. Neodborný, až trestuhodný je názor, že „žiadne očkovanie nebráni prenášaniu ochorení“.  Keď už žiaden iný argument rozumných ľudí nepresvedčí, tak potom by som rada vedela, ako vysvetlí MUDr. Eleková eradikáciu (vykorenenie, odstránenie z celého sveta) pravých kiahní, choroby, ktorá zanechávala za sebou zohavenie, slepotu a smrť. Na tomto procese sa koncom 60-tych rokov minulého storočia veľmi aktívne podieľali aj slovenskí epidemiológovia. Konkrétne môj kolega a učiteľ MUDr. Bedrich Bagar a prof. MUDr. Štefan Straka DrSc. a iní. Spomínam si, keď mi rozprávali zážitky z Indie, kde navštívili tie najodľahlejšie a najzaostalejšie časti krajiny, očkovali a vyhľadávali posledné ochorenia. Hygienický štandard a výživa tam boli pojmom neznámym.



Monday, June 17, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 3.časť

Keby na Slovensku nebolo očkovanie povinné, ale len odporúčané, podľa čoho by sa rodičia mali rozhodovať, proti ktorému ochoreniu dať dieťa zaočkovať? Ktoré očkovania by sa mohli absolútne vynechať v útlom veku? Existuje nejaká alternatíva k súčasnému očkovaciemu kalendáru? Mohli by sa rodičia dožadovať očkovania monovakcínami?

Nie, ak to vyslovene nevyžaduje zdravotný stav dieťaťa. Stretávame sa tým, že rodičia zasahujú do očkovacieho kalendára, teda termínov očkovania dieťaťa a druhu vakcín, najmä v prvom roku života. Očkovaciu schému, ktorá sa používa  u nás zostavujú odborníci na základe vedeckých poznatkov, dlhoročnej praxe, odporúčaní renomovaných odborných inštitúcii, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia a Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb. Jej správnosť dokazuje priaznivá situácia vo výskyte chorôb, proti ktorým sa očkuje. Keď sa posúvajú termíny očkovania, to je ako keby si pacienti posúvali čas užívania liekov, ktoré im predpísal lekár. Napríklad antibiotiká by neužívali každých 8 hodín, ale najprv každých 20 hodín a potom každé 2 hodiny.  To je neúčinné, resp. nechráni to dieťa vtedy, kedy je najvyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a zanechania trvalých následkov až smrti. Kombinované očkovacie látky boli zavedené preto, aby sa dieťa nemuselo viackrát pichať, čo určite nie je dieťaťu, ani rodičom príjemné a aby sa znížilo množstvo prídavných látok, ktoré dieťa dostáva.
Rodič by sa mal o očkovaní vždy radiť s lekárom, s pediatrom, alebo epidemiológom alebo imunológom. Či už sa jedná o povinné, alebo odporúčané očkovanie. Medzi odporúčané sú u nás zaradené očkovania proti takým chorobám, ktoré neohrozujú všetky deti. Napríklad kliešťový zápal mozgu. Je to veľmi závažné ochorenie s ťažkým priebehom, ale človek sa nakazí po poštípaní infikovaným kliešťom. A tie sa nevyskytujú na celom Slovensku, ale iba na určitých miestach v prírode, ktoré nazývame prírodné ohniská. Ale to myslím, že vie už dnes takmer každý rodič. Prírodné ohniská kliešťového zápalu mozgu sú dnes na Slovensku veľmi dobre zmapované a informácie o nich každému poskytnú územne príslušné Regionálne úrady verejného zdravotníctva. 

Thursday, June 13, 2013

Séria otázok a odpovedí o očkovaní

Očkovanie - otázky a odpovede 2. časť

Podľa odporcov očkovania vymiznutie niektorých chorôb súvisí skôr so životnou úrovňou a oveľa lepšími hygienickými podmienkami než s očkovaním. Aký je váš názor?

Dobrým príkladom na vyvrátenie tejto teórie je záškrt, ktorý v rozhovore pre Váš časopis v čísle 3/2013 označila homeopatka MUDr. Eleková, „za ochorenie, ktoré zásadne závisí od socio-ekonomického štandardu a výživy“. Na území Slovenskej republiky sa záškrt nevyskytuje od roku 1980. Pred zavedením očkovania, napríklad v roku 1926 bolo na Slovensku hlásených 1 326 úmrtí. Očkovať sa začalo v roku 1946. Údaje o chorobnosti máme k dispozícii od roku 1955. Dovtedy sa sledovali počty úmrtí. V roku 1958 sa začalo v bývalom Československu očkovať veľmi účinnou kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu. Dosiahla sa vysoká zaočkovanosť. Efekt očkovania sa prejavil o niekoľko rokov: chorobnosť klesla na nulu, resp. blízko nuly. V priebehu 10 rokov, od roku 1968 do roku 1980 sa ročne zaznamenali 0-2 prípady, od roku 1980 – žiaden! Kto tvrdí, že k poklesu chorobnosti prišlo následkom zlepšenia sociálno-ekonomického štandardu a výživy, ten o záškrte veľa nevie. Baktéria, ktorá chorobu spôsobuje sa totiž prenáša vzduchom. Akékoľvek opatrenia u takto prenosných ochorení, okrem očkovania, majú len veľmi obmedzený efekt. Znížiť tak vysokú chorobnosť, aká tu bola pred zavedením očkovania je možné iba tak, že zabránime baktérii, aby sa šírila medzi ľuďmi. Je to totiž prísne ľudská nákaza, čo znamená, že k svojmu prežitiu potrebuje infikovať ľudí. Ak je väčšina ľudí zaočkovaná, baktéria nemá šancu niekoho napadnúť, v ňom sa rozmnožiť a ďalej sa šíriť. Socio-ekonomickú a výživovú teóriu vyvracia aj fakt, že ochorenie opísal už v 4. storočí pred našim letopočtom Hippocrates, správy popisujúce diftériu sa zachovali aj zo starovekej Sýrie a Egypta. Že by socio-ekonomická situácia a výživa za celé tie stáročia boli tak zlé a v celej slovenskej populácii sa tak rýchlo zlepšili až v 20. storočí v priebehu 10 rokov (1958 – 68)? To potom spochybníme aj význam vôbec prvej Nobelovej ceny? Tú totiž v roku 1901 dostal  pán Emil Adolf von Behring (1854 – 1917) v oblasti  fyziológie a medicíny za  objavenie séra proti diftérii a vývoj očkovacej látky proti diftérii. Bolo by vôbec potrebné vyvíjať očkovaciu látku, keby stačilo len zlepšenie socio-ekonomického štandardu a výživy?
Tak ako sa efekt zavedenia opatrení, napríklad očkovania, prejaví na zdraví populácie až o niekoľko, 5-10 rokov, tak sa prejaví aj deštrukcia a neplnenie opatrení. V bývalom Sovietskom zväze začala „perestrojka“ v roku 1985, o 7 rokov došlo k prepuknutiu epidémie záškrtu. K šíreniu nákazy prispeli veľké presuny ľudí vyvolané rozpadom socialistického systému a bývalého Sovietskeho zväzu, zlyhával systém zdravotníckej starostlivosti, bol nedostatok očkovacej látky a séra na prevenciu a liečenie v najpostihnutejších štátoch. Bola vhodná doba na šírenie strachu z nežiaducich účinkov očkovania, došlo k vzniku nedôvery laickej populácie aj zdravotníkov k očkovaniu. Poklesla zaočkovanosť. V rokoch 1992 – 1995 prebehla epidémia, na vrchole ktorej v roku 1995 bolo regionálnemu úradu SZO v Európe hlásených viac ako 50.000 prípadov záškrtu. Do roku 1998 bolo v Rusku a bývalých štátoch Sovietskeho zväzu hlásených 140 000 ochorení a 4 000 úmrtí. Nasledovali mimoriadne očkovacie kampane, vďaka ktorým sa dostala choroba vo väčšine štátov pod kontrolu, ale stále choroba celkom nevymizla, ako napr. u nás. Tým trvá aj riziko zavlečenia na Slovensko. Ochoreli najmä neočkovaní a nedostatočne očkovaní. (1) Epidémia sa rozšírila aj do novovznikajúcich štátov. Na IV. Slovenskom vakcinologickom kongrese, ktorý sa konal v januári vo Vysokých Tatrách nás o situácii v Lotyšsku informovala epidemiologička z Oddelenia analýz rizika a prevencie prenosných chorôb Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v Rige pani Ieva Kanstone.  V rokoch 1993 – 2001 prebehla v Lotyšsku epidémia záškrtu, v ktorej bolo hlásených 1 288 ochorení. Pripomínam, že Lotyšsko je krajina Európskej únie, s ktorou máme čulé kontakty. Po zavedení radikálnych opatrení, najmä očkovania nielen detí, ale aj dospelých sa výskyt síce znížil, ale ešte v rokoch 2002 – 2012 bolo hlásených 212 prípadov diftérie, z toho 19 (9,0%) chorých zomrelo aj napriek liečbe antibiotikami a hospitalizácii.  Smutné je, že v roku 2006 zomrelo až 20% chorých. Epidémia začala medzi dospelými, najmä ľuďmi s nízkym príjmom a nezamestnanými, neskoršie sa však nákaza rozšírila na neočkované deti a najvyššiu chorobnosť dosiahla u detí vo veku 0-9 rokov. V Lotyšsku je zaočkovaných len 85% detí v prvom roku života. V rokoch 1969-84, kedy zaočkovanosť detí dosahovala viac ako 95%, sa záškrt v Lotyšsku nevyskytoval.
            Ak si niekto myslí, že na Slovensku neočkované dieťa nie je v riziku ochorenia, tak sa veľmi mýli. Riziko zavlečenia diftéria na Slovensko je reálne. V roku 2011 bolo celosvetovo hlásených takmer 5 000 ochorení, najviac v Indii, ale ojedinelé prípady zaznamenali aj v Nemecku, Francúzsku, Lotyšsku, Litve, vo V. Británii, Švédsku a na Ukrajine. To sú štáty, ktoré sú veľmi blízko Slovenska.
Ak by fungovala teória zlepšenia socio-ekonomických podmienok, tak by asi vymizli aj napríklad ovčie kiahne. A tie, ako všetci vieme prebiehajú u nás v epidémiách aj napriek tomu, že je k dispozícii očkovacia látka. Je však len odporúčaná a zaočkovanosť je veľmi nízka. Na základe tohto príkladu môžeme silne pochybovať, že by sa u nás udržala taká dobrá situácia (nízky, resp. žiaden výskyt ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje), keby očkovanie bolo len odporúčané. Preto si myslím, že o vhodnosti povinného očkovania má rozhodovať lekár.   
V súčasnosti však určité skupiny ľudí sústreďujú svoju činnosť na komunikáciu s rodičmi a odhováranie ich od očkovania. Snažia sa im nahovoriť, že riziko komplikácii po očkovaní je oveľa vyššie, ako po prekonaní ochorenia, resp. že ochorenia, proti ktorým sa očkuje sa u nás nevyskytujú a teda nie je reálne riziko ochorieť. Spochybňujú aj zásluhu očkovania na tom, že ochorenia na Slovensku nemáme. Je to zvláštna situácia. Niekde som počula aj názor, že očkovanie sa stalo obeťou svojho úspechu.
Očkovanie je vedecky overené  najúčinnejšie preventívne opatrenie a spolu s dostupnosťou pitnej vody zachránilo viac ľudských životov, ako ktorékoľvek iné preventívne opatrenie. Spĺňa kritériá kladené na  „medicínu založenú na dôkazoch“. Jeho spochybňovanie patrí k módnym a pre médiá atraktívnym fenoménom. Obavy rodičov z očkovania sú prirodzené a je na odborníkoch, aby im vysvetlili to, čo ich zaujíma, informovali o rizikách očkovania, a zároveň aj o rizikách neočkovania.  Nikto z lekárov nechce dieťaťu ublížiť, ani rodičov strašiť. Od roku 2005 došlo k zmene nákupu vakcín, prestali sa nakupovať centrálne. Pediatri si očkovacie látky zaobstarávajú samostatne pre každé dieťa. Tým sa vytvorili najlepšie podmienky pre individuálny prístup pediatra ku každému očkovanému dieťaťu. Ak sa rodičia chcú porozprávať o očkovaní, môžu okrem pediatra, ktorý je často veľmi vyťažený, navštíviť aj poradňu očkovania na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nikto tam nebude na neho naliehať a nikto sa „do neho nepustí, že je nezodpovedný rodič“, ako tvrdí MUDr. Eleková. Sme radi, keď do poradne prídu rodičia, ktorí majú zdravý úsudok, nemajú pocit, že ich dieťa je súčasťou nejakej bezcitnej štátnej mašinérie, ktorá zrovná so zemou každého, kto má iný názor. Snahou je len podať rodičovi informácie aj „z druhej strany“ a možno ich aj tak trošku upozorniť, že na internete sa môžu šíriť rôzne, aj ničím nepodložené informácie a že nie všetko, čo si „vygúglim“ je pravda.
            Očkovanie bolo a stále je v spoločnosti brané ako veľmi užitočné. Počty odmietnutí zisťujú Regionálne úrady verejného zdravotníctva od roku 2011 v rámci administratívnej kontroly očkovania k 31.8. Treba zdôrazniť, že počet rodičov, ktorí podľahli protiočkovacej kampani nie je vysoký, ale o to viac je ich počuť. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva v roku 2011 odmietli rodičia kompletne dať zaočkovať 296 detí, čo je len 0,5% detí z jedného ročníku narodenia a v roku 2012 to bolo 341 detí, čo je necelých 0,6%. (2) Vďaka väčšine zaočkovaných môžu byť zatiaľ spokojný aj rodičia, ktorí očkovanie odmietli. Ak však počet nezaočkovaných stúpne, môžeme čakať, že neočkované deti budú chorieť, rovnako, ako to bolo v iných štátoch, kde sa v minulosti odporcovia očkovania dokázali presadiť. (3) 
V zahraničí v minulosti prebehlo veľa kampaní zameraných proti očkovaniu detí, žiaľ niektoré z nich boli úspešné. Boli zamerané na vyvolanie nedôvery v bezpečnosť vakcín a spochybnenie potreby očkovania pri nízkom výskyte chorôb. Kampane prebehli vo vyspelých krajinách, napríklad v USA, Veľkej Británii, Švédsku a Nemecku, ale aj v iných štátoch západnej Európy. Výsledkom bol významný pokles počtu očkovaných detí a následne vzostup chorobnosti. (4) 
Prakticky vždy sú vedúcimi aktivistami týchto kampaní osoby, ktoré sú zástancami prírodnej, alternatívnej  alebo celostnej medicíny, homeopatie apod. (3) Môžem však všetky mamičky ubezpečiť, že v prípade ochorenia ich dieťaťa na hnisavý pneumokokový zápal mozgových blán ho žiadne homeopatikum nevylieči.
 Zdroje:
1.      Vitek, Ch. R., Wharton M.: Diphtheria in the Former Soviet Union: Reemergence of a Pandemic Disease, Centers for Disease Control and Prevention, Atlanta, Georgia, USA, Emerging Infectious diseases, Volume 4, No 4, October-December 1998,  s.539-550

2.      Mikas, J. – Mečochová, A. Hlásenie odmietnutia povinného očkovania v SR k 31.8.2012. In Pediatria Suplement, 2013. Bratislava: Samedi,  ISSN 1336-863X,  ročník 8, 31 s.

3.      Janda J., Škovránková J.:Co způsobily ve vyspělých zemích kampaně proti očkování u dětí, Čas Lék Čes, 142, 2003, 437-41

4.        Hurley, S., Bennet, J., Gust, I.: Issues about pertussis vaccines. Lancet, 351, 1998, s.678 plus discussion 678-9 TRMAL, J. a kol. 2011. Epidemiologický výskyt parotitis epidemica v Ústeckom kraji. SZÚ Praha. 2011,  Vol 20,  219 – 223 s.

 

Vyjadrenie SEVSu k prípadu úmrtia dieťaťa dva dni po očkovaní

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť SLS                                                                      ...