Friday, January 31, 2014

4. Prečo musí byť zaočkovaná väčšina populácie, aby sme boli proti týmto chorobám chránení? Koľko percentná zaočkovanosť je nutná, aby sa choroby nešírili?



Dnes sa stretávame s tým, že niektorí rodičia nedávajú svoje deti očkovať. Tieto deti zatiaľ neochoreli len vďaka tomu, že ostatné deti v ich okolí sú zaočkované. Keby sa však počet očkovaných znížil, bola by len otázka času, kedy by vznikli epidémie.  Zaočkovaním celej populácie zabránime pôvodcovi ochorenia (vírusu alebo baktérii), aby koloval a šíril sa. Hovoríme tomu kolektívna imunita. Potrebná proporcia zaočkovanej populácie na zastavenie šírenia pôvodcu závisí od jeho vlastností. Viac ako 95% je to pri osýpkach, ktoré majú takmer 100%-nú nákazlivosť. Čo znamená, že každý, kto nemá protilátky proti osýpkam ochorie, ak sa stretne s chorým na osýpky. A protilátky sa môžu získať jedine očkovaním, alebo prekonaním ochorenia. Žiadne iné spôsoby zvyšovania imunity nepomôžu. Na Slovensku vďaka tomu, že je proti osýpkam zaočkovaných každý rok viac ako 98% detí, nemáme domáce osýpky už od roku 1998. Takých krajín na svete veľa nie je.

Wednesday, January 29, 2014

2. Ako dlho trvalo, kým sa choroby, proti ktorým sa povinne očkuje, v našej populácii očkovaním potlačili?



Začnem trochu zo širšia. Dnes je veľmi moderné hovoriť o prevencii. Mnoho ľudí za prevenciu pokladá len zdravý životný štýl, vrátane správnej výživy, fyzickej aktivity, nefajčenie, posilňovanie zdravia rôznymi diétami a výživovými doplnkami. Často sa k tomu rozhodnú až potom, keď u nich dôjde k nejakému poškodeniu zdravia. Som propagátorom zdravého životného štýlu. Nie som však zástancom rôznych alternatívnych „liečebných“ postupov a liekov so zatracovaním toho, čo je vedecky overené. Dovolím si citovať Františka Šebeja: Iracionalita číha na každú ľudskú nespokojnosť, na každé trápenie, na každé nepohodlie, aby ponúkla svoje bludy ako príjemné a pohodlné „alternatívne“ riešenie.“
Ja som epidemiológ. Dovoľte mi pár slov o tom, čo epidemiológia vlastne je. Je to medicínsky vedný odbor, ktorý skúma výskyt chorôb, odhaľuje príčiny a faktory, ktoré ovplyvňujú vznik chorôb a ktoré podporujú zdravie. Na základe týchto poznatkov navrhuje a uskutočňuje opatrenia, ktoré zabraňujú vzniku chorôb, zlepšujú kvalitu života a overuje  ich účinnosť. Na rozdiel od klinickej medicíny, ktorá sa zaoberá diagnostikou a liečbou jednotlivých pacientov predmetom záujmu epidemiológa sú súbory osôb, celé populácie štátov. Proces „diagnostikovania choroby“ v klinike môžeme porovnať s procesom odhaľovanie príčin chorôb v epidemiológii a liečbu pacienta so zavádzaním opatrení na zníženie chorobnosti.  Rozdiely sú však v ochote dodržiavať liečbu a preventívne opatrenia. Liečbu prijíma pacient, ktorý je chorý, má ťažkosti a bolesti, ako prostriedok, ktorý mu pomôže. Efekt liečby vidí zvyčajne za krátky čas od jej začiatku. Podrobovať sa preventívnym opatreniam býva často prijímané s nevôľou, pretože sa týkajú zvyčajne zdravých osôb, ktoré nemajú ťažkosti, nepociťujú ohrozenie straty zdravia a berú ich ako obmedzovanie svojho súkromia, svojich zvykov a životného štýlu. Efekt preventívnych opatrení prijatých v celej populácii jednotlivec niekedy ani nevníma, pretože choroba u neho nevznikne, prejavuje sa však na celospoločenskej úrovni, a to až v priebehu 5 – 10 rokov od prijatia. Rovnako to je aj v prípade, keď sa preventívne opatrenia prestanú dodržiavať. Choroba sa nevráti ihneď v takej miere, aby to pociťovala celá spoločnosť, ale až o niekoľko, niekedy až 10 rokov. Potom sa už ťažko hľadá vinník. Očkovanie je vedecky overené najúčinnejšie preventívne opatrenie a spolu s dostupnosťou pitnej vody zachránilo najviac ľudských životov. Pre očkovanie platí v plnej miere to, čo som povedala o zavádzaní preventívnych opatrení.

Tuesday, January 28, 2014

1. Čo je spoločným menovateľom chorôb zahrnutých do skupiny povinného očkovania – prečo je lepšie predchádzať im očkovaním ako liečiť ich v rozvinutej forme?

Všetky ochorenia zaradené do povinného očkovania majú jedno spoločné, a to riziko vážneho klinického priebehu, s ohrozením života, alebo so zanechaním vážnych dlhodobých, alebo trvalých následkov po prekonaní ochorenia. Keby išlo len o ľahké ochorenia, nikto by proti nim očkovaciu látku ani len nevyvíjal. Vývoj očkovacej látky je totiž veľmi drahý. Je logické, že vývoj očkovacej látky a následné náklady na očkovanie musia byť lacnejšie, ako liečba ochorenia a náklady spojené s jeho trvalými následkami.  Nehovoriac už o tom, že smrť sa vyčísliť peniazmi nedá. Ani štát by neinvestoval finančné prostriedky na prevenciu banálnych chorôb. To, že sa u nás tieto choroby nevyskytujú, je len vďaka očkovaniu. Ak sa prestane očkovať, choroby sa vrátia. To je dokázané vznikom epidémií osýpok, diftérie, čierneho kašľu v štátoch, kde zaočkovanosť poklesla. Nežiaduce účinky, resp. poškodenia zdravia po očkovaní, ktorými odporcovia očkovania argumentujú sú mimoriadne vzácne. Skôr ide o časovú súvislosť s očkovaním, ako o príčinnú. Deti sa očkujú v čase, keď sa u nich môžu objaviť rôzne vážne ochorenia, ktorých príčina zatiaľ nie je známa. Očkovanie sa potom stáva „vinníkom“ bolesti a trápenia rodičov, ktorí sa musia vyrovnať s neľahkým osudom. Typickým príkladom je autizmus. Dnes je už vedecky dokázané, že očkovanie nie je príčinou jeho vzniku. Treba otvorene povedať, že prekonanie ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje je dokázanou príčinou vážnych poškodení zdravia, ktoré sa objavujú mnohonásobne častejšie, ako poškodenia po očkovaní. O rizikách neočkovania sa môžu čitatelia presvedčiť na videách zverejnených na webovch stránkach  www.ockovanieinfo.sk alebo http://shotbyshot.org/

Sunday, January 5, 2014

Stanovisko Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska k niektorým etickým aspektom povinného očkovania

Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa na svojom
zasadnutí dňa 26. 10. 2013 opätovne zaoberala etickými otázkami spojenými so zachovaním
systému povinného očkovania na Slovensku. Dôvodom boli početné otázky veriacich rodičov
a iných osôb nesúcich zodpovednosť za starostlivosť o deti a za ich výchovu, ktorým niektoré
osoby alebo mimovládne organizácie pôsobiace v slovenskom verejnom a internetovom
priestore predkladajú rozličné pomýlené či deformované „informácie“ týkajúce sa povinného
očkovania detí a povinného preočkovania mládeže a dospelých. Pritom sa nezriedka
odvolávajú aj na výroky Učiteľského úradu Katolíckej cirkvi, pápežov či Pápežskej akadémie
za život, pričom však tieto vyjadrenia svojvoľne prekrucujú alebo nesprávne vysvetľujú.
Subkomisia pre bioetiku sa preto cítila povinná zaujať toto stručné stanovisko aspoň k tým
etickým aspektom povinného očkovania, ktoré majú v súčasnosti najzávažnejší praktický
dosah na oblasť zdravotnej starostlivosti, a tým na život a zdravie detí, mládeže i celej
spoločnosti.

1. Subkomisia chce zdôrazniť, že vhodnosť konkrétnych druhov povinného očkovania,
očkovacích látok, povinného očkovacieho kalendára, posúdenia medicínskeho a verejnozdravotníckeho prínosu daného očkovania vo vzťahu k jeho možným rizikám
a nežiaducim účinkom vo všeobecnosti, ako aj vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu, je
výsostne odbornou, medicínskou a epidemiologickou záležitosťou. V tejto súvislosti
Subkomisia chce povzbudiť i náležite oceniť zodpovednú prácu a kvalifikovaný prístup
lekárov, osobitne pediatrov, lekárov pre dorast a ďalších odborníkov, ktorí zabezpečujú
potrebné odborné a rozhodovacie činnosti pri zabezpečení prípravy a kontinuálnej
realizácie povinného očkovacieho programu, a to v potrebnej spolupráci a pod dohľadom
príslušných vedeckých, odborných a regulačných štátnych inštitúcií. Výsledky tohto
programu, dosiahnuté na Slovensku v priebehu uplynulých desaťročí, osobitne v období
po druhej svetovej vojne až po naše časy, sú právom považované za jeden z najväčších
úspechov našej medicíny a organizácie zdravotnej starostlivosti, a to aj v medzinárodnom
meradle a porovnaní.

2. Nikto nemá právo zodpovedne prijatý a vedecky podložený odborný úsudok našich
lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, bezdôvodne či
ľahkovážne spochybňovať alebo popierať. Ohrozoval by tým neprípustným spôsobom
zdravie, ba i život nevinných, osobitne detí a zdravotne postihnutých alebo oslabených
osôb. Subkomisia zároveň vyzýva a žiada lekárov a ďalších odborníkov zúčastnených na
príprave a realizácii povinného očkovacieho programu na Slovensku, aby naďalej k tejto
svojej práci pristupovali s najvyššou mierou zodpovednosti, odbornej kvalifikovanosti,
ako aj s potrebným rešpektovaním etických noriem a mravného rozlišovania.

3. Vo vzťahu k riadne schválenému povinnému očkovaciemu programu majú rodičia voči
svojim deťom závažnú morálnu povinnosť im účasť na tomto programe zabezpečiť, a to
s ohľadom na ochranu ich zdravia a života. Zároveň tým prispievajú aj k spoločnému
dobru celej spoločnosti, na ktorom však majú sami rodičia, ako aj ich deti priamy podiel.
Okrem toho poskytujú ochranu aj tým deťom a iným osobám, ktoré nemohli byť
z medicínskych alebo časových dôvodov zaočkované. Táto povinnosť je vzhľadom na
medicínske a epidemiologické dôvody natoľko závažná, že zo strany zodpovedných
štátnych inštitúcií oprávňuje – v záujme dosiahnutia spoločného dobra a s potrebným
rešpektovaním dôstojnosti a skutočného dobra každého jednotlivca – vyžadovať plnenie
tejto povinnosti aj všeobecne záväznými právnymi predpismi a nariadeniami, vrátane
primeraných sankcií, aby sa dosiahlo ich naplnenie. Pochopiteľne, s ohľadom na
predpokladanú dobrú vôľu a dobrý úmysel rodičov a iných zodpovedných osôb, ktoré
tieto osoby majú mať voči deťom a zvereným osobám, štátne inštitúcie majú
uprednostniť, pokiaľ je to možné, skôr prístup vhodnej a zodpovednej osvety,
informovanosti a vzdelávania. V tomto smere Subkomisia chce vyzdvihnúť
zodpovednosť, povinnosť a nezastupiteľnú úlohu škôl, médií masovej komunikácie a tiež
osôb, ktoré sú schopné pozitívne ovplyvniť názory a postoje v spoločnosti.

4. Napokon, Subkomisia sa chce vyjadriť k rôznym nepravdivým tvrdeniam, akoby sa
v očkovacích látkach nachádzali súčasti potratených ľudských zárodkov alebo plodov,
prípadne akoby sa očkovacie látky z nich alebo s ich použitím vyrábali. V skutočnosti sa
pri príprave niektorých očkovacích látok (napríklad na rozmnoženie vírusov, ktoré sa po
zneškodnení stávajú súčasťou danej očkovacej látky) používajú bunkové alebo tkanivové
kultúry, pri ktorých príprave sa na začiatku, pred mnohými rokmi, použili tkanivá z umelo
potrateného ľudského plodu. To je, pochopiteľne, samo osebe, smutnou skutočnosťou,
s ktorou z morálneho hľadiska nikdy nemožno súhlasiť, ani ju schvaľovať. Na druhej
strane, pokiaľ nie je k dispozícii očkovacia látka, ktorá by bola pripravená s použitím
bunkovej alebo tkanivovej kultúry pripravenej eticky vhodným spôsobom, rodičia sú
morálne oprávnení, ba povinní – vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia
svojho dieťaťa – dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou. Zároveň
rodičia majú povinnosť pôsobiť v rámci svojich možností na to, aby sa pri príprave,
výrobe, ako aj pri objednávaní očkovacích látok uprednostnili tie, ktoré boli vyrobené
eticky vhodným spôsobom. K tomuto úsiliu chce Subkomisia naliehavo vyzvať
a povzbudiť aj zodpovedné slovenské štátne orgány a inštitúcie. Rovnako sa Subkomisia
s naliehavou žiadosťou obracia aj na samotných výrobcov a distribútorov očkovacích
látok, ktorí vzhľadom na svoje možnosti a postavenie majú v tomto smere primárnu
morálnu zodpovednosť.

Vyjadrenie SEVSu k prípadu úmrtia dieťaťa dva dni po očkovaní

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť SLS                                                                      ...