Thursday, July 9, 2015

Dňa 1. júna 2015 vyšiel Veľký špeciál Hospodárskych novín Očkovanie – fakty a mýty.
Doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH poskytla pre tento špeciál rozhovor.
 
Zaočkovanosť voči osýpkam, mumpsu a rubeole klesla v niektorých okresoch pod 95 percent, čo je číslo, pri ktorom sa hovorí o ohrození kolektívnej imunity. Čoho sa môžeme reálne obávať?
Epidémií. V podstate je to len otázka času, kedy sa objavia. Môže sa tak stať o rok, ale aj o mesiac.

Pri nedávnej epidémii osýpok v Berlíne pritom došlo aj k úmrtiu.
Žiaľ, takto končia tie najťažšie prípady. Treba si uvedomiť, že osýpky sú vírusové ochorenie, takže voči nim nepomáhajú žiadne antibiotiká. Liečba je pri nich len podporná, všetko závisí od odolnosti dieťaťa, ako sa s vírusom vysporiada.

Zažilo Slovensko už predtým takto krízový stav?
Od začiatku povinného očkovania nie. Vždy sa nám darilo zaočkovanosť držať vo vysokých číslach. Aj vďaka tomu sme jedna z mála krajín, v ktorej od roku 1998 nevypukla domáca epidémia osýpok. Mali sme pár dovlečených prípadov. Vďaka vysokej zaočkovanosti, teda aj odolnosti populácie, sa vírus nemohol šíriť ďalej.

Pri možnej epidémii by však neboli ohrozené len nezaočkované deti, nie?
Veď práve. Žiaľ, neplatia argumenty odporcov  očkovania, že zaočkované deti sa pri epidémiách nemusia báť. Žiadna vakcína totiž nie je stopercentne účinná. Navyše, proti osýpkam sa očkuje  v 15. až 18. mesiaci života, takže ohrozené by boli aj najmenšie deti, u ktorých je priebeh osýpok najťažší. A navyše, ak dieťa prekoná osýpky v prvom roku života, je tu najvyššie riziko, že sa u neho prejaví neskorá komplikácia - degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje okolo desiatich rokov. Práve v tom je problém osobnej slobody, ktorou argumentujú odporcovia očkovania: končí sa pri slobode toho druhého.

Kedy tento masívny odpor voči očkovaniu vôbec nastal?
Odpor voči očkovaniu má rovnako dlhú históriu ako očkovanie samotné. No samozrejme, viac o ňom začalo byť počuť s nástupom internetu, na ktorom sa tieto konšpiračné teórie výborne šíria. Vždy v niektorej krajine dôjde k situácii, že ich šíritelia dostanú viac priestoru, chvíľu to kulminuje, potom sa objaví epidémia, dôjde žiaľ aj k úmrtiam a opäť sa to utíši. Nedá sa povedať, že by počet  odporcov stúpal, skôr ide o akúsi sínusoidu.

Vy ako odborníčka považujete očkovanie za nástroj, ktorého pozitíva ďaleko prevyšujú možné negatíva. Viete sa vžiť do rodičov, ktorí si myslia opak?
Úplne sa viem do nich vžiť, sama som matka. Obdobie, keď sa narodí dieťa, je pre človeka veľmi citlivé a je mi jasné, že  rodičia nedajú svoje dieťa očkovať s vedomím, že pre neho robia to najlepšie. Mali by si však dobre zvážiť, odkiaľ získavajú informácie, na základe ktorých sa takto rozhodujú. Problémom je aj pretrvávajúca kríza autorít. Čo sa povie verejne a oficiálne, tomu ľudia  neveria a hľadajú si na internete vlastné zdroje.

Majú na tejto kríze autorít podľa vás nejaký podiel aj samotní lekári?
Neviem, myslím, že ide o celospoločenský jav.

Jeden z hlavných strašiakov odporcov voči očkovanie je autizmus, ktorý podľa časti z nich vyvolávajú práve vakcíny. Kde sa táto súvislosť vzala?
Hlavný problém je, že autizmus – podobne, ako mnohé iné choroby - sa začína prejavovať práve v čase, kedy sú deti očkované. Najviac to však rozprúdila aféra s lekárom Wakefieldom. Ten v roku 1998 publikoval v prestížnom medzinárodnom časopise Lancet výsledky štúdie vykonanej na malom počte detí, ktoré poukazovali na súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o podvod, ktorý mal pripraviť pôdu na otvorenie súdnych procesov na odškodnenie autistických detí. Za celou kauzou boli právnici, ktorí mali mať z očakávaných procesov zisk. Dodnes však po internete kolujú zavádzajúce informácie a dr. Wakefield sa po odobratí licencie pasuje za  poškodeného. Na autizme si svoju politickú kariéru založil aj Arnold Schwarzenegger, ktorý v roku 2003 pred voľbami za guvernéra Kalifornie sľúbil, že v prípade zvolenia zakáže používať vakcíny s obsahom thiomerzalu (zlúčenina ortuti), aby zabránil vzniku autizmu u detí. Svoj sľub dodržal. Po rokoch sledovania sa však ukázal objektívny výsledok: Napriek zákazu thiomersalu vo vakcínach sa v Kalifornii výskyt autizmu nezmenil a stúpal tak ako v štátoch, ktoré thiomersal naďalej používali.

Prídavné látky vo vakcínach sú pre odporcov očkovania samostatnou kapitolou.  
Áno, každú chvíľu sa objaví nejaké nové šokujúce odhalenie. Treba si však uvedomiť, že rozdiel medzi liekom a jedom je v množstve. Všetky u nás dostupné vakcíny obsahujú len prípustné koncentrácie prídavných látok.

A ako je to s používaním ľudských embryonálnych buniek v rámci vakcín?
Samozrejme, z etického hľadiska  to môže byť určitý problém. Očkovacia látka sa však musí vyrábať z vírusov, proti ktorým má byť určená. A  vírusy sa rozmnožujú len v živej bunke. V polovici minulého storočia vyvinuli vedci pre jednotlivé druhy vírusov, tzv. tkanivové (bunkové) kultúry. Sú to živé bunky, ktoré sa udržujú pri živote umelými živinami v skúmavkách. Boli vyvinuté preto, aby sa nemuseli vírusy množiť na zvieratách, ktoré po infekcii uhynú. Napríklad na výrobu očkovacej látky proti rubeole sa používa bunková kultúra, ktorá vznikla z buniek odobratých pôvodne v roku 1966 z pľúcneho tkaniva odlúčeného ľudského plodu. Je to jediná doteraz známa možnosť voľby.

Cirkev s tým nemá problém?
Berie to ako menšie zlo a očkovanie napriek tomu podporuje. Jeden z cirkevných predstaviteľov to prirovnal k počítačom, ktoré využívame napriek tomu, že boli vyrobené v Číne, kde sa porušujú ľudské práva.

Predpokladám, že vedci nedokázali ani žiadnu súvislosť medzi očkovaním a celkovým poklesom imunity a alergiami.
Odporcovia očkovania dávajú vakcíny vždy do súvislosti s civilizačnými chorobami, ktoré majú v skutočnosti oveľa viac príčin, prípadne choroby, u ktorých je príčina neznáma.

Odmietnutie povinného očkovania sa u nás trestá peňažnou pokutou, čo sa však ukazuje ako neúčinné. Plánuje sa zmena sankcií?
Ja osobne som proti pokutám. Zaplatenie pokuty dieťa pred chorobou neochráni. Mimochodom, práve teraz som sa dostala k informácii, že v Bratislave ordinuje lekár, ktorý zapisuje do zdravotnej dokumentácie dieťaťa očkovanie, aj keď ho nevykonal. Rodičia sa vďaka tomu vyhnú pokute, no neuvedomujú si, že pokiaľ v budúcnosti svoje rozhodnutie zmenia – a to sa stáva v mnohých prípadoch – žiadny lekár im už dieťa nezaočkuje. Na papieri už totiž očkované bolo.

Vy osobne poznáte lekárov, ktorí sa stavajú proti očkovaniu?
Osobne ich nepoznám, ale viem, že sa nájdu aj takí, je ich však zanedbateľný počet. Skôr ide o lekárov, ktorí sa očkovaním nezaoberajú, resp. o ňom veľa nevedia. Žiadny lekár nemôže byť špecialistom na všetko. A toto by si ľudia mali uvedomiť.

Spomínali ste, že nesúhlasíte s pokutami. Ako by ste teda túto situáciu riešili?
Presadzujem, aby bolo očkovanie povinné pred vstupom do predškolského zariadenia – takto je to vo väčšine európskych krajín a v USA. Minimálne by som bojovala za to, aby neočkované dieťa nemohlo navštevovať štátnu škôlku. Štát hradí očkovaciu látku, ktorá chráni dieťa pred nákazou, a ak to rodič odmieta, nemal by mať právo ani na štátom dotovanú škôlku. Verím, že takéto opatrenie by bolo účinnejšie ako hrozba pokutami. Ja osobne sa aj čudujem, že si rodičia zaočkovaných detí nezisťujú, ako sú na tom ostatné deti. V takejto situácii totiž nezaočkované deti zneužívajú kolektívnu imunitu, ktorú tvorí väčšina očkovaných. Neočkované deti by mali navštevovať vyhradené súkromné škôlky, v ktorých budú len neočkované deti. Rodič si musí uvedomiť, že pri zavlečení nákazy, napríklad osýpok do kolektívu neočkovaných detí ochorejú všetci. Uvedeným opatrením nechcem, aby došlo k poškodeniu zdravia týchto detí, iba chcem primäť rodičov aby začali rozmýšľať o význame očkovania a zodpovednosti za zdravie svojho dieťaťa pri jeho priamom ohrození, ako aj za zdravie detí v jeho okolí. Pretože práve jeho dieťa môže priniesť nákazu do kolektívu a ohroziť ostatné.

é deti by mali navštevovať vyhradené súkromné škôlky, v ktorých budú len neočkované deti. Aj to má logiku. Rodičia očkovaných detí sú ochotní niesť určité, aj keď veľmi malé riziko, nežiaducich reakcií po očkovaní, zatiaľ čo rodičia neočkovaných bez tohto rizika zneužívajú výhody kolektívnej imunity, ktorú tvorí väčšina očkovaných. A to je nemorálne. Osobná sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého.
Rozhovor  pre májové číslo Lekárnických listov:

Ak sa nebude plniť imunizačný program tak ako je nastavený, ochorenia, proti ktorým očkujeme, sa vrátia

Koncom apríla sme si pripomenuli Európsky a Svetový imunizačný týždeň. Obe kampane sa zamerali na vyplnenie medzery v imunizácii a dosiahnutie rovnosti v úrovni zaočkovanosti, ako aj na potrebu obnovenia záväzku zabezpečiť imunizáciu na politickej, odbornej i osobnej úrovni. O význame očkovania pre spoločnosť, ako aj o rizikách jeho odmietania sme sa rozprávali s predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti doc. MUDr. Zuzanou Krištúfkovou, PhD.

Uvedomuje si spoločnosť význam a potrebu imunizácie?
Slovensko sa dlhé roky hrdí tým, že má jeden z najlepších imunizačných programov v Európe, ak nie na celom svete. Myslím si, že si to ale málo vážime, najmä čo sa týka laickej populácie. Ak tento program dobre funguje, ochorenia, proti ktorým sa očkuje, sa nevyskytujú. A keď sa ochorenia nevyskytujú, tak nie sú pre obyvateľov hrozbou. Ľudia si však neuvedomujú, že keď sa nebude tento program plniť tak ako je nastavený, ochorenia sa vrátia.

Aká je v súčasnosti situácia v oblasti povinného očkovania na Slovensku?
Na regionálnej úrovni sa každoročne vykonáva kontrola očkovania a na základe výsledkov kontroly, ktorá bola naposledy vykonaná k 31. 8. 2014, sme zistili celkový pokles zaočkovanosti. Najalarmujúcejší je pokles zaočkovanosti proti osýpkam, rubeole a mumpsu. V Bratislavskom kraji klesol napr. na 88,8 %. Ak zaočkovanosť klesne pod 95 %, hrozí riziko vzniku epidémií. Znamená to, že v súčasnosti očakávame epidémiu osýpok.

V posledných rokoch sme svedkami nárastu aktivít tzv. odporcov očkovania. Aký vplyv majú na verejnosť?
Odporcovia očkovania veľmi sugestívne šíria svoje informácie o rizikách očkovania, najmä na internete, ale aj osobne, rôznymi rozhovormi alebo diskusiami s matkami a pod. Je logické, že každý rodič sa bojí o zdravie svojho dieťaťa a my to plne chápeme. Niektorí rodičia uveria odporcom očkovania v tvrdení, že očkovanie je väčšou hrozbou pre ich dieťa ako prekonanie ochorenia. Našťastie nie je ich veľa. Opakovane sme robili prieskumy, podľa ktorých len 4% matiek odmieta očkovanie.
Sú však aj rodičia, ktorí síce očkovanie neodmietajú, ale myslia si, že sú spôsobilí meniť očkovací kalendár, ktorí nastavili odborníci. Chceli by napríklad očkovať svoje deti neskoršie, pritom si však neuvedomujú, že dieťa v prvom roku života oveľa ľahšie prekoná očkovanie ako chorobu. Nielenže ochorenia majú u nich ťažký priebeh, často s ohrozením života, ale dieťa je v tom veku viac náchylné ochorieť.
Ďalšia skupina rodičov by zasa očkovala proti menšiemu počtu ochorení, čo sa mi zdá nelogické, pretože keď môžem chrániť svoje dieťa pred chorobou, prečo to neurobiť.
Našťastie, podľa našich údajov, 85 % rodičov by dalo svoje deti očkovať aj v prípade, ak by očkovanie nebolo povinné.

Čo je príčinou odmietania očkovania verejnosťou?
Každé narodenie dieťaťa je výnimočná udalosť v rodine. Rodičia chcú pre svoje dieťa len to najlepšie, zvažujú a rozmýšľajú nad tým, čo výnimočné by mohli pre neho urobiť. Časť rodičov vtedy ľahko podľahne konšpiračným teóriám. To, čo je tu zaužívané, čo je roky overené, zrazu nie je pre ich dieťa dosť dobré.  Žiaľ, aj toto je jeden z dôvodov odmietania očkovania.
Ďalším dôvodom je kríza autorít. Dnes to, čo povie odborník, nie je pravda. Oveľa viac sa verí informáciám, ktoré sa pokútne šíria internetom ako niečo, čo oficiálne kruhy nechcú pripustiť. Sú ľudia, ktorí takýmto „zaručeným informáciám“, alebo „šokujúcim odhaleniam“ uveria a myslia si, že spravia dobre pre svoje dieťa, ak sa nimi budú riadiť. Chcem však upozorniť na to, že dieťa by nemalo niesť následky zlého rozhodnutia rodičov. Preto by sa rodičia o očkovaní mali radiť s lekárom a nie s „doktorom Googlom“, informatikom, alebo stavbárom.

Čoho sa pacienti najčastejšie obávajú a čoho sa skutočne môžu obávať?
Očkovanie je zásah do organizmu. Pred každým očkovaním by malo byť dieťa vyšetrené a k očkovaniu sa musí pristupovať s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou, tak zo strany lekára, ako aj zo strany rodičov. Ako každý zásah do organizmu, aj očkovanie môže mať  nežiaduce účinky. Väčšinou ide o prirodzenú reakciu dieťaťa na očkovanie alebo na očkovaciu látku. Môže to byť napr. bolestivosť v mieste vpichu, niekedy to môže byť svrbenie, opuch, môže nastať celková reakcia, dieťa je apatické, môže mať zvýšenú telesnú teplotu alebo bolesti a tie ho môžu sužovať. Hovoríme však o očakávanej reakcii a dieťa ju prekoná oveľa ľahšie, ako keby malo prekonať samotné ochorenie často spojené s ťažkými následkami, príp. by mohlo aj zomrieť.

Odporcovia často upozorňujú na súvis medzi vznikom rôznych ochorení a očkovaním. Môže očkovanie naozaj vyvolať vznik niektorého závažného ochorenia?
Existuje skupina ochorení, ktoré vznikajú v detskom veku a odporcovia očkovania ich veľmi často pripisujú práve očkovaniu. Vždy keď prídu s takýmto tvrdením,  napríklad že očkovanie súvisí so vznikom autizmu alebo cukrovky, je potrebné vykonať štúdie a preskúmať, či je to pravda alebo nie je. Žiadny odborník nemôže okamžite tento predpoklad potvrdiť ani vyvrátiť. Kým sa štúdie vykonajú, trvá to niekoľko rokov. Ak sa tvrdenie štúdiami vyvráti, odporcovia očkovania prídu s novým tvrdením. Ich cieľom je vyvolať strach až paniku a tým vzbudiť pozornosť médií. Vždy sú to však ochorenia, ktoré majú neznámu príčinu,  vyskytujú sa ojedinelo, alebo majú narastajúci trend výskytu. Takto sa štúdiami vyvrátil vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu, cukrovky, náhleho úmrtia.  Výnimočne sa však môžu vyskytnúť u detí ochorenia, u ktorých sa nepodarí zistiť príčina a súvislosť s očkovaním sa nedá ani potvrdiť ani vyvrátiť. Som však presvedčená, že ak by sa zlepšila ich diagnostika a zistila skutočná príčina, vylúčila by sa súvislosť s očkovaním. Príkladom je zaujímavá  kazuistika "postvakcinačnej encefalopatie“ u 8 mesačného dieťaťa, prezentovaná na tohtoročnom vakcinologickom kongrese. Ochorenie sa začalo prejavovať po očkovaní 2. dávkou Infanrix Hexa a Synflorix. Po vyšetrení vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe bolo však potvrdené vzácne vrodené primárne mitochondriálne ochorenie na úrovni komplexu I. dýchacieho reťazca.

Aké sú dôsledky odmietania očkovania?
Známe sú prípady, kedy odporcovia očkovania tvrdili rodičom, že ochorenia, proti ktorým sa očkuje, nie sú závažné, že ich treba prekonať. Dieťa takto údaje získa celoživotnú prirodzenú imunitu.
Bohužiaľ aj u nás na Slovensku sme zaznamenali niekoľko prípadov ťažkých priebehov ochorení, ochorení s trvalým poškodením zdravia a prípad úmrtia na choroby, ktorým sa dá predísť očkovaním. Príkladom je prípad pneumokokovej menigitídy, po ktorej dieťa zostalo ťažko poškodené bez známok aktívneho života. Matka tvrdila, že očkovanie „len“ odkladala. Ďalšími príkladmi sú ťažké priebehy čierneho kašľa u malých detí v prvom roku života.  Ani prekonanie čierneho kašľa nezanecháva celoživotnú imunitu. Po tom, čo rodičia zažili, zrazu zmenili svoj názor a začali svoje dieťa očkovať. Zistili, že ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje, sú naozaj veľmi závažné. Dôkazom toho je aj úmrtie 7 týždňového dieťaťa na čierny kašeľ (dieťa nebolo očkované vzhľadom na nízky vek), alebo nedávne úmrtie dieťaťa na osýpky v Berlíne.

Niektoré európske krajiny presadzujú model, ktorý umožňuje očkovať proti niektorým ochoreniam vo verejných lekárňach. Podporili by ste takúto iniciatívu aj na Slovensku?
Takúto iniciatívu by sme podporili. V našej legislatíve máme stanovené, že očkovať sa môže len v zdravotníckom zariadení a to lekáreň je. Samozrejme, očkujúci by museli byť náležite vyškolení a získať príslušný certifikát. Aj lekáreň by musela mať na to vyhradený priestor a vybavenie. Očkovalo by sa proti vymedzeným chorobám. Určite by to zvýšilo zaočkovanosť napr. proti chrípke. Som presvedčená, že lekárnici by k očkovaniu pristupovali zodpovedne, pretože ak by došlo k poškodeniu zdravia následkom chybnej aplikácie vakcíny, malo by to potom veľmi negatívny dopad na celú aktivitu. Ďalšiu výhodu vidím v tom, že  preškolením si lekárnici prehĺbia vedomosti vo vakcinológii a vo všetkom, čo s očkovaním súvisí.

Akú úlohu teda podľa Vás zohrávajú poskytovatelia lekárenskej starostlivosti v otázkach očkovania?
V našej praxi sa stretávame s tým, že negatívny postoj k očkovaniu majú najmä ľudia, ktorí o odborných aspektoch očkovania vedia veľmi málo. Preto si myslím, že v poskytovaní pravdivých informácií o očkovaní majú význam všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí komunikujú s pacientom, farmaceutov nevynímajúc. Každý jeden má v tomto smere dôležitú úlohu.
Považujem za veľmi dôležité, aby aj farmaceuti mali prehľad a vedeli o princípoch očkovania, zložení očkovacích látok, o koncentráciách látok, ktoré sú v očkovacích látkach a mohli pacienta správne informovať. Farmaceut je často prvý, kto môže podať záujemcovi o očkovanie vysvetlenie, aké sú z toho výhody, čoho sa nemusí, a naopak, čoho sa môže obávať v súvislosti s očkovaním.

Ste za prísnejšiu reguláciu povinného očkovania?

Som sa určité zmeny. Nepáči sa mi napríklad situácia, ktorá je u nás dnes celkom bežná. Ak rodičia odmietnu povinné očkovanie, zaplatia pokutu a myslia si, že už je všetko v poriadku. Pokuta ale dieťa pred chorobou neochráni. Navyše, epidemiológovia, ktorí sa snažia vysvetliť rodičom, prečo majú dať svoje dieťa zaočkovať, sú stavaní do pozície policajtov, ktorí vyberajú pokuty. A to nie je dobré, lebo epidemiológia sú odborníci a nie policajti.

Navrhujem upraviť legislatívu tak, aby neočkované dieťa nemohlo navštevovať štátnu škôlku. Má to logiku. Štát chráni zdravie detí tým, že im hradí očkovacie látky a výkon očkovania. Ak sa rodič chová nezodpovedne voči zdraviu svojho dieťaťa a odmieta ho dať zaočkovať, nemá mať nárok na štátom dotovanú škôlku. Neočkované deti by mali navštevovať vyhradené súkromné škôlky, v ktorých budú len neočkované deti. Aj to má logiku. Rodičia očkovaných detí sú ochotní niesť určité, aj keď veľmi malé riziko, nežiaducich reakcií po očkovaní, zatiaľ čo rodičia neočkovaných bez tohto rizika zneužívajú výhody kolektívnej imunity, ktorú tvorí väčšina očkovaných. A to je nemorálne. Osobná sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého.

Vyjadrenie SEVSu k prípadu úmrtia dieťaťa dva dni po očkovaní

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť SLS                                                                      ...